Blog maleckys

Slovenskú spoločnosť v dnešných týždňoch obchádza fatamorgána socializmu. Ľudia obracajú svoje zraky na východ. Niektorí so strachom, iní s nádejou, že sa vrátia staré poriadky. Rusko dnešnej doby však nie je Sovietský zväz spred tridsiatich rokov. Navonok usiluje o nástupníctvo, čo sa prejavuje nepriateľstvom voči západu, územnými nárokmi a nárokmi na pôvodnú sféru vplyvu. V súčasnosti ale ide o štát s oligarchickou diktatúrou, ktorá je pevne zasadená do súčasného geopolitického kapitalistického sveta. Očakávania návratu bezbrehých sociálnych istôt, nie sú opodstatnené – určite ich neprinesie prípadná invázia ruskej armády. Môže však priniesť stratu suverenity nášho štátu. Kým našu spoločnosť a jej ústavných činiteľov rozdeľuje príklon k USA či Rusku, strácajú na svojom malom pieskovisku zo zreteľa, že jediný kto vie na mape poriadne ukázať kde je Slovensko, sú naši bezprostrední susedia. Zatiaľ čo sa dohadujeme, ktorej mocnosti máme venovať našu priazeň (Americkému aj Ruskému kolosu je to v podstate jedno), Maďarský premiér Orbán v Moskve, približuje osud Slovenska k osudu Ukrajiny. V prípade napadnutia a obsadenia územia Ukrajiny Ruskom, vzniká nebezpečný precedens. Vzhľadom na minulosť, môže si jeden suverénny štát obsadiť územie iného suverénneho štátu. Kam až môžu siahať tieto historické územné nároky. Príchod druhého pokusu o komunistickú utópiu pod taktovkou Ruska bledne. Avšak ak by sa Slovensko a Maďarsko dostali do Ruského záboru, je otázne, aký by bol postoj k územným nárokom Maďarska voči Slovensku, v novom východnom bloku.