Vidiac komentáre na sociálnych sieťach ohľadom situácie na Ukrajinských hraniciach, rozhodol som sa prispieť svojím názorom. Zaujali ma najmä prejavy nenávisti voči USA a glorifikácia Ruska. Dá sa za nimi tušiť sklamanie nad naším súčasným režimom, ktorý tu vládne a nostalgia za režimom minulým. Ľudia, ktorý tak vehementne obhajujú Rusko a jeho činnosť voči Ukrajine by si mali v prvom rade uvedomiť čo v diktatúre znamenalo vysloviť svoj názor. Taktiež čo to boli gulagy, koncentračné tábory. Na základe akých malicherností sa človek mohol stať politickým väzňom. Keď hovoríme o Američanoch a Indiánoch, hovorme aj o Rusku a Ukrajincoch, najmä v súvislosti s 30-tymi rokmi 20. storočia. Hovorme o sibírskych národoch od Mansijov na západe po Evenkov na východe. Keď spomíname slovanskú vzájomnosť, uvedomme si kto tvorí americký národ. Koľko Slovákov, Poliakov, Čechov, Rusov, Maďarov odišlo do tejto krajiny v 19. a 20. storočí. Dnes sa nájde máloktorá slovenská rodina, ktorá by nemala príbuzných v Amerike, možno ani o tom nevie. Samozrejme, každé zriadenie má svoje výhody a svoje nevýhody. Aj režim, v ktorom žijeme dnes, nie je dokonalý. Avšak, ako aj ten minulý, zlyháva na správaní samotných ľudí. A tým nemyslím len zlyhávanie elít, ktoré sú v konečnom dôsledku odrazom celej spoločnosti. Štátne zriadenie sa nestne lepším len preto, že za ním stojí lepší ideál. Minulý režim mal krásny ideál, ktorý nedokázal dosiahnuť ani po stránke ľudskej, ani po stránke hodnotovej. Samozrejme, netreba si robiť ilúzie o západných mocnostiach a ich mierotvornej činnosti vo svete. To, akú moc majú peniaze v západnom svete a jeho zriadení, pociťuje Slovensko od 90-tych rokov a doteraz na to dopláca. Podobne ako Ukrajina, tá ešte omnoho viac. Je však naivné myslieť si, že tento stav zmení Rusko či USA. Je to len na nás, na našom správaní voči druhým, na našej morálke a zodpovednosti voči spoločnému štátu. Ak nám súčasný režim niečo umožňuje, tak je to možnosť voľby. Voľby zachovať sa správne voči spoločnosti a štátu, v ktorom raz budú žiť naše deti. To je jediná zbraň, ktorú v skutočnosti máme voči ostatným mnohonásobne väčším ekonomikám, mnohonásobne väčším armádam. Kolosy akými sú Rusko či USA nám v tomto nepomôžu, skôr využijú našu slabosť. Myslím si, že podporovať pripojenie území Ukrajiny k Rusku, ide proti podstate existencie samotného Slovenska, ktorého osud bol v mnohých ohľadoch podobný. Stačí si pripomenúť našu históriu v rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie. Podpora Rusku znamená, že si želáme žiť podľa diktátu, lebo nie sme schopní poradiť si sami. Ukrajina žila v diktatúre prísnejšej a dlhšej než my, robí viac a väčšie chyby než my. Neberme jej možnosť sa z týchto chýb poučiť a napraviť ich. Rusko znamená diktát a diktát znamená ustrnutie bez možností meniť veci v čase.